Taylor Swift fan-sitedaily blog

Rozhovor pre Harper's BAZAAR

Publikované 11.07.2018 v 22:24 v kategórii News, prečítané: 27x

Mám tu pre vás preložený jeden rozhovor v ktorom naša Tay vyspovedala Pattie Boyd. Taylor v podstate vedie tento rozhovor no je to celkom zaujímavé dozvedieť sa niečo viac aj zo života Pattie. Pattie je anglická fotografka a bývalá modelka a bývalá manželka George Harrisona, člena skupiny The Beatles, a gytaristu Erica Claptona. Vyzerá byť pre Tay veľkou inšpiráciou a spoločne sa teda poďme pozrieť na rozhovor, ktorý spolu viedli:
(Poprosím vás ak to budete kopírovať s prekladom uveďte zdroj tejto stránky! Zabralo mi to čas, pokým som celý text preložila.)
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Pattie Boyd stala priekopníčkou módy, rock'n'rollu, umenia a slávy. Je považovaná za jednu z najväčších hudobných múz všetkých čias, ktorá bola vydatá najskôr za Georga Harrisona a neskôr za Erica Claptona, inšpirovala hity "Something" od Beatles či "Layla" a "Wonderful Tonight" od Claptona. Len nedávno som hltala túto fascinujúcu ženskú monografiu ako je Wonderful Tonight. A o pár týždňov neskôr som mala tú česť si s ňou sadnúť v kuchyni jej krásneho bytu v Kensingtone. Tak ako sa slnko predieralo cez okná a svietilo na jej modré,ktoré žiarili, keď rozprávala. Ona má v sebe takú serióznu hravosť a prekvapivo - všetko čím si v živote prešla berie s ľahkosťou.
TAYLOR SWIFT: Bola som tak nadšená, že sa s tebou môžem porozprávať pretože obe sme ženy, ktorých životy boli hlboko ovplyvnené pesničkami a skladateľmi. Ja stojím na jednej strane a ty na druhej. Považuje sa pojem "múza" v tvojom prípade za správny?
PATTIE BOYD: Považujem pojem "múza" za pochopiteľný, keď si pomyslíš na všetkých veľkých maliarov, básnikov a fotografov, ktorí zvyčajne mali jednu alebo dve múzy. Umelec pohlcuje prvok z ich múzy, ktorý nemá nič spoločné so slovami, len čistotou ich podstaty.
TS: Čo si myslíš, že by mohlo byť faktorom, akým chcú s tebou umelci komunikovať prostredníctvom skladby?
PB: Myslím, že v oboch prípadoch či už George alebo Eric nevedeli prejaviť svoje city v bežnom rozhovore. Stala som sa pre nich odrazom.
TS: Zaujímalo ma, kto, o kom a pri akej príležitosti bola napísaná pieseň "Wonderful Tonight" a teraz už viem, že o tebe ako sa chystáš na večierok, prezliekaš sa a hovoríš: "Toto sa mi nepáči, tamto sa mi nepáči."
PB: Zišla som dole po schodoch s pocitom, že Eric bude nahnevaný, pretože som sa chystala príliš dlho a namiesto toho povedal: "Počuj, práve som napísal túto pieseň."
TS: To je pre mňa tak neuveriteľné.
PB: Ale musíš to urobiť tiež. Musíš byť inšpirovaná pár okamihmi alebo niečím takým, ako napr. váš priateľ sa otočí alebo vám niečo povie, alebo trocha sa usmeje a ty si pomyslíš "Myslíš, že myslí na toto alebo toto?" A to ťa môže inšpirovať. Môžeš to napísať v momente, keď sa to práve deje?
TS: Určite sú momenty, keď sa nad tebou vznáša obláčik s nápadom, ktorý prichádza a keď práve pristane pred tvojou tvárou, ty ho musíš uchytiť. Veľa skladieb sú veci, ktoré sa učíš, formujú a kultivujú túto zručnosť a vedia, ako vytvoriť pieseň. Ale existujú mystické, kúzelné momenty, nevysvetliteľné momenty, kedy sa úplne náhodne utvorí myšlienka v tvojej hlave. A to je najčistejšia časť mojej práce. Môže to byť komplikované na každej ďalšej úrovni, ale skladba je stále rovnako komplikovaný proces, ako keď som mala 12 rokov a začala písať piesne vo svojej izbe.
PB: Áno, áno...
TS: Neviem, čo robí niektorých ľudí skutočne inšpiráciou. Boli tu ľudia, s ktorými som dlho trávila veľa času, o ktorých som ale nemohla napísať.
PB: Áno, teraz je to čo?
TS: Neviem. Je to len o tom, že niektorí ľudia prichádzajú do vášho života a majú na vás taký vplyv. Je to naozaj zaujímavé, pretože v tvojom prípade si inšpirovala kreatívny výstup dvoch ikonických hudobníkov. To ma proste ohromuje. Je to veľmi zriedkavé!
PB: No, čím viac mi to hovoríš, tým viac to práve ohromuje mňa.
TS: Stretla si Georga Harrisona, keď si mala 19 rokov v zákulisii A Hard Day’s Night. Zrazu sa tvoj život navždy zmenil pretože si sa zamilovala do niekoho, kým bol posadnutý celý svet. Neexistovala žiadna kapela ako Beatles. Pripravil ťa niekto na tak veľkú pozornosť, ktorá ťa čakala?
PB: Nie. Nikto sa tejto role nepodujal. Nikto si nemyslel, že táto úloha bude pre začiatok významná. Spomínam si na jedného novinára, ktorý jedného dňa prichádza do nášho domu a hovorí Georgeovi: "Pri všetkej vážnosti, kedy si myslíte, že táto bublina praskne? Kedy Beatles skončia? "
TS: Wow.
PB: Keby si to mysleli, nie je dôvod, aby niekto premýšľal: "Ach, ja sa postarám o Pattie a povediem ju, čo bude mimoriadne ťažká situácia pre mladé dievča, aby sa s ňou vyrovnala." Jediná vec čo mi Brian Epstein , ich manažér povedal, a ostatným manželkám a priateľkám bolo: "Nehovorte s novinármi."
TS: Boli fanúšikovia dôvodom, prečo si sa rozhodla odísť z krajiny?
PB: Žiť v Londýne s Georgom, no bolo tam toľko fanúšikov každý deň, že bolo takmer nemožné vyjsť z bytu. Brian Epstein dostal nápad, že John, Ringo a George sa presťahujú z krajiny a kúpia si malé domčeky asi hodinu cesty od Londýna. Ozdobili sme náš dom plechovkami s rozprašovačom. Celý dom bol ako psychedelické monštrum.
TS: Pamätám si, keď som videla fotku toho domu a Mick Jagger a Marianne Faithfull mali svoje mená nastriekané na stene. Čítala som prednedávnom knihu o Richardovi Burtonovi a Elizabeth Taylorovej, kde sa písalo o tom aké bláznivé šialenstvo to bolo. V knihe je citovaná Elizabeth: "Mohlo by to byť horšie, mohli by sme byť Beatles." Si jedinou osobou, ktorá môžu povedať, aké to bolo vnútri celej beatlesmánie. Aké to pre teba bolo?
PB: Z mojej prvej skúsenosti som to považovala za absolútne desivé. Videla som Beatlesovú hru v divadle v Londýne a George mi povedal, že by som mala odísť so svojimi priateľmi pred posledným číslom. Takže pred poslednou skladbou sme vstali z našich sedadiel a šli sme k najbližším východovým dverám a za mnou išli také dievčatá. Sledovali nás a kopali ma a tahali za vlasy a tlačili nás celú cestu ako sme išli chodbou.
TS: Čo hovorili?
PB: "Nenávidíme vás."
TS: To je moja najhoršia nočná mora. Asi si sa cítila pravdepodobne, tak že "keby ste ma poznali a ja som vás poznala, neťahali by ste mi vlasy a tlačili do uličky a kričali:" Nenávidím vás. ""
PB: Presne.
TS: Zmenil sa postoj s fanúšikmi Beatles, keď si nasadíš tieto neuveriteľné fotografie z výstavy?
PB: George už nie je medzi nami ani John. Bolo to tak dávno, a fanúšikovia sa voči mne nezdržiavali rovnakých antagonistických pocitov. Vlastne sa zdajú byť šťastní, že zdieľam fotografie, ktoré som si vzala. Raz som mala výstavu a také dievčatá sa objavili ako ja v A Hard Day’s Night.
TS: Je to zlaté, keď to ľudia robia. Milujem to.
PB: Je to rozkošné.
PB: Presne.
TS: Je úžasné, že si síce odišla z miesta, kde si sa cítila neuveriteľne vystrašená myšlienkou pozornosti od ľudí, ktorí milovali Beatles, a teraz od nich prichádza len obrovské množstvo vďaky. Pre mňa je jedným z najviac prekvitajúcich momentov v knihe, keď o niekoľko rokov neskôr ty s Ericom máte svadbu a George s jeho novou manželkou Oliviou prídu na svadobnú hostinu, príde Paul, prichádza Ringo, ale John nemohol prísť. Neskôr povedal, že by rád prišiel. Tú noc tu bola obrovská schôdzka, a keby tam bol, bolo by to naposledy, kedy Beatles hrali spolu.
PB: Dokážeš si to predstaviť? Mala som z toho zlomené srdce.
TS: Moje srdce to tiež dostalo.
PB: John cítil, že nemôže prísť pretože si myslel, že ak opustí Ameriku, nedovolia sa mu vrátiť a bolo dôležité, aby bol v Amerike.
TS: Našla som v knihe aké to bolo trpké a krásne, ako si si prešla mnohými vzostupmi a pádmi, a povedala tieto úžasné veci z tvojich vzťahov, ale všetci sa zdajú byť naozaj dobrí. Chcem tým povedať, Eric ti dokonca dal povolenie zverejniť svoje milostné listy. Čo to stalo aby si získala a konečne našla mier s ľuďmi, s ktorými si si toho dosť preskákala. Je to časom?
PB: Myslím, že čas musí hrať veľkú úlohu. Pretože všetko sa rozpadlo z nejakého dôvodu, nie je potrebné niesť nejakú nenávisť alebo odpor voči danej osobe. A potom časom som si pomyslela: "Zavolám Ericovi a uvidíme, či mi dovolí, aby som použila tieto nádherné listy, ktoré napísal, a ak by niečo odo mňa potreboval, tiež by mi zavolal. Povedala by som mu "áno". Myslím, že to všetko je založené na mojich spomienkach na tom, aké to bolo, keď sme boli prvýkrát manželmi a čo sme mali, a lásku, ktorú sme si užívali.
TS: Znie to, akoby si prevzala celú tú minulosť ale nielen tie dobré veci.
PB: To áno. Absolútne.
TS: No a nakoniec, akú radu by si dala 28-ročnému človeku, ktorý je hlboko inšpirovaný tvojím pohľadom na život? Rada by som sa pozrela spätne na môj život s rovnakou jasnosťou, múdrosťou a mierom, ktorý sa zdá, že máš.
PB: Musíte si uvedomiť, že nič nezostáva rovnaké. Vždy sa to zmení. Celý svet sa stále mení, stále sa menia veci v našom živote, my sa meníme. Nič nezostáva rovnaké. Ak ste šťastní alebo ste smutní, nebude to trvať navždy. Stačí si to stále pamätať.

Pôvodný zdroj: harpersbazaar.com
preklad: taylorswift.infoblog.sk

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?